Život v Německu oproti Česku

[jahoda2010]

Informácie nie sú informácie ... TO, ČO si TY z nich vyčítaš, môže byť  niečo úplne iné ako je REALTITA ...
Proste si tvoríš obraz, úplne INY ako je realita, lebo to tak vidieť CHCE�  ...

tak ako to možno robím aj ja a takto sa míňame ... želám príjemný pekný deň pri grilovaní aj s rodinou

[Lukaso]

Šaškárna po česku. Naprosto vyhozených 150 000. Kdyby je kraj dal vozíčkářům tak by se prezentoval líp. Taky by si nechalo Bavorsko udělat reklamu skákajících lidí za 6000 euro???

[jahoda2010]

Inak, mne sa v Nemecku veľmo lúbi, ludia sú tu milí, pomôžu, kde sa dá, prihovoria sa, poradia bez pýtania ... to aspoň v Bratislave nehrozí ...

Tak ako sa ja správam k nim, tak sa aj oni správajú ku mne ... keď sa snažím chovať sa k nim úctivo, slušne, s rešpektom, tak dostávam to isté aj naspäť ...

Keď sa snažím byť milá, sú milí aj oni ... keď som priatelská, sú "družní" aj oni ... ked sa usmievam, usmejú sa na mňa aj oni ... keď ocením ich ochotu smerom ku mne, tak sa potešia ...
Keď sa snažím všímať si, kde ktorá stará babka alebo mamička s dietatom, atd, atd potrebuju pomoc, potešia sa takisto ...

Ked ocením ich prácu a nasadenie, s akou ju robia, tiež sa potešia ....

Ked sa spýtam na meno časníčky, ktorá napriek vysokému pracovnému nasadeniu dokáže byť milá, tak sa poteší takisto (a aj ja, nie každý deň sa stretnem s Mehtab - po perzsky vraj mesačný svit)

Keď sa spýtam obsluhy v bufete (milej a ochotnej!), odkial je a potom zistím, že v jej krajine som bola na dovolenke a vyjadrím nadšenie nad tou krajinou, je rada. Keď sa jej spýtam na meno, poteší sa ešte viac ... a keď ja jej poviem na oplátku svoje meno, tak sa usmeje, podá mi ruku a jej tvár akoby zrazu ožiaril slnečný svit, krásna, nežná, jemná baba a nie uštvaná "cudzinka" ako obsluha v bufete ...

Ako sami seba prezentujeme, ako sa chováme k Nemcom (a iným cudzincom tu), to nám oni vracajú naspäť ...

[jahoda2010]

Pepiku...mne prijde, ze je zdravejsi si misto nasranosti poridit nejake opravdove zajmy a skutecny zivot.

Pod to sa môžem podpísať

A tlachanim se toho ani tam moc nezmeni.

Mozna bude lepsi, kdyz kazdy zacne sam u sebe, bude zit tak, aby se za sebe nemusel stydet - a kdyz bude chtit byt jo angazovany, pokusi se nabyte zkusenosti a mravni standardy nekdy aplikovat zpet v CR.

tiež veľmi výstižne podané... dodám len, že  ... aplikovať, pokial sa to bude dať ... keď počúvam od rodiny, čo sa deje na Slovensku, chce sa mi plakať ... riaditelka školy , čo opakovane zdefraudovala peniaze dané v dôvere od rodičov, napriek policajnému vyšetrovaniu proti nej, je stále riaditelkou ... tí najväčší sviniari, morálni kripli, idú do politiky akože s čistým štítom a ludom slubujú, že oni "budú lepšie vládnuť" a pritom maju sami už také maslo na hlave ... štátne zakázky, robené tak, aby ich dostal "kamarát" (napr. sa to týka aj školských učebníc) ... možno je to v Čechách lepšie, neviem, situáciu tam nepoznám ...

[Hair]

Inak, mne sa v Nemecku veľmo lúbi, ludia sú tu milí, pomôžu, kde sa dá, prihovoria sa, poradia bez pýtania ... to aspoň v Bratislave nehrozí ...

Tak ako sa ja správam k nim, tak sa aj oni správajú ku mne ... keď sa snažím chovať sa k nim úctivo, slušne, s rešpektom, tak dostávam to isté aj naspäť ...

Keď sa snažím byť milá, sú milí aj oni ... keď som priatelská, sú "družní" aj oni ... ked sa usmievam, usmejú sa na mňa aj oni ... keď ocením ich ochotu smerom ku mne, tak sa potešia ...
Keď sa snažím všímať si, kde ktorá stará babka alebo mamička s dietatom, atd, atd potrebuju pomoc, potešia sa takisto ...

Ked ocením ich prácu a nasadenie, s akou ju robia, tiež sa potešia ....

Ked sa spýtam na meno časníčky, ktorá napriek vysokému pracovnému nasadeniu dokáže byť milá, tak sa poteší takisto (a aj ja, nie každý deň sa stretnem s Mehtab - po perzsky vraj mesačný svit)

Keď sa spýtam obsluhy v bufete (milej a ochotnej!), odkial je a potom zistím, že v jej krajine som bola na dovolenke a vyjadrím nadšenie nad tou krajinou, je rada. Keď sa jej spýtam na meno, poteší sa ešte viac ... a keď ja jej poviem na oplátku svoje meno, tak sa usmeje, podá mi ruku a jej tvár akoby zrazu ožiaril slnečný svit, krásna, nežná, jemná baba a nie uštvaná "cudzinka" ako obsluha v bufete ...

Ako sami seba prezentujeme, ako sa chováme k Nemcom (a iným cudzincom tu), to nám oni vracajú naspäť ...

... ctete to? vsichni?  
Tak si vemte priklad, jak byste se meli chovat!
Me z toho patosu a sentimentu vhrkly slzy do oci, zamlzily se mi breje a ani jsem to dojetim skoro nemohla docist do konce, kdyz jsem si uvedomila, jak jsme vsichni spatni, neurvali.

Pravidla jsou tedy nastavena:

- kdykoli nekoho potkate, poradte mu, i bez pytania
- ke kazdemu se chovejte uctive a s respektem, at se jedna o kohokoli, i kdybyste meli poprit sami sebe a svou dustojnost
- vsimejte si, zda nekde nejaka stara babka nebo maminka s ditetem nepotrebuji pomoc - pro klid duse je to zcela dostacujici. Prece uplne staci, ze o tom vite - uz to samo o sobe je povznasejici
- na kazdem kroku se peclive rozhlizejte, kdo co dela a kazdemu na potkani ocenujte jeho praci a nasazeni - budou poteseni a vy budete mit dobry pocit, ze umite chvalit na potkani
- ptejte se servirek na jejich jmena, vsechny budou nesmirne rady a vy zjistite, ze se malokdy mate moznost setkat se s necim tak krasnym a poetickym
- u obsluhy v bufetu se vzdy informujte, odkud pochazi - pokud jste v jeji zemi byli na dovolene, vzdy vyjadrete nadseni, i kdybyste meli na dovolenou v oblasti, odkud obsluha pochazi, vzpominky pouze neradostne - obsluha bude potesena zavanem sveho domova, ktery ji timto svym nadsenim zprostredkujete
- v bufetu sva jmena obsluze vzdy sdelte, budete prekvapeni, jak jim z te necekane informace jejich tvar ozari slunecni svit

Pokud tato jednoducha pravidla budete dodrzovat, budete mit krasny a idylicky dusevni zivot, budete sami se sebou spokojeni, budete sami na sebe hrdi, jak jste empaticti, primerene emocionalni, socialne citici....., proste dokonali...  

Jdu si vylestit sve zamlzene brejle, utrit si slzy, jelikoz jsem se nad sebou uprimne zastydela a odted, diky novym pravidlum zacinam zit novy zivot.

Nyni, kdyz jsem si vsechny sve chyby uvedomila, velice se mi ulevilo a specham hned do nejblizsiho bufetu rozzarit oci slunecnim svitem tamni obsluze, protoze ac tam obcas zaskocim, dodnes neznaji me jmeno.

[jahoda2010]

Reaguji i na prispevek Odpověď #24 : únor 05 Pepik:

To je vsechno pravda ...
i to, ze  v Mnichove clovek zaziva spis pratelskou vstricnost a solidni mezilidske vztahy a v cesku je tohoto min a casteji se clovek potka se zavisti a vychcankovstvim. Zalezi ale na tom, s kym se v Cesku stykate (nebo: stykal pan Pepik) - ja tam znam taky spousty pratelskych vstricnych a solidnich lidi ..

Ak si zamením Česko za Slovensko, tak sa môžem podpísať pod to ...

Ja tady stridave pobyvam v Mnichove od roku 1985, vsechna ta negativa citim (ale proc pan Pepik neodesel nasrany uz pred 20 lety ? To byl ten rozdil kultur jeste vetsi!).  
Prezto chci zit spis v Cesku a ziju na stridacku tady i tam a nemam s tim problem. A vetsina lidi, co tu zustala, myslim neni takto nasrana na CEsko jako pan Pepik a naopak tam porad jezdi a berou to proste jako dva svety, kde kazdy ma sve vyhdy. Honza

Presne s tými dvoma svetmi si to dobre vystihol ... to sa mi páči

[jahoda2010]

staci prijst do Bratislavy do nakupneho centra Aupark kde mlade 15r dievcata su na love a ich prva otazka je kde zijes co robis ake mas auto aky mas job ..atd...

ehm, to je tak, harry, ak posudzuješ Bratislavu a Bratislavčanov podla pipiek z auparku - ja som rodená Bratislavčanka a ani jednu nepoznám osobne ... aká náhodička, čo?

[pipapo]

Inak, mne sa v Nemecku veľmo lúbi, ludia sú tu milí, pomôžu, kde sa dá, prihovoria sa, poradia bez pýtania ... to aspoň v Bratislave nehrozí ...

Tak ako sa ja správam k nim, tak sa aj oni správajú ku mne ... keď sa snažím chovať sa k nim úctivo, slušne, s rešpektom, tak dostávam to isté aj naspäť ...

Keď sa snažím byť milá, sú milí aj oni ... keď som priatelská, sú "družní" aj oni ... ked sa usmievam, usmejú sa na mňa aj oni ... keď ocením ich ochotu smerom ku mne, tak sa potešia ...
Keď sa snažím všímať si, kde ktorá stará babka alebo mamička s dietatom, atd, atd potrebuju pomoc, potešia sa takisto ...

Ked ocením ich prácu a nasadenie, s akou ju robia, tiež sa potešia ....

Ked sa spýtam na meno časníčky, ktorá napriek vysokému pracovnému nasadeniu dokáže byť milá, tak sa poteší takisto (a aj ja, nie každý deň sa stretnem s Mehtab - po perzsky vraj mesačný svit)

Keď sa spýtam obsluhy v bufete (milej a ochotnej!), odkial je a potom zistím, že v jej krajine som bola na dovolenke a vyjadrím nadšenie nad tou krajinou, je rada. Keď sa jej spýtam na meno, poteší sa ešte viac ... a keď ja jej poviem na oplátku svoje meno, tak sa usmeje, podá mi ruku a jej tvár akoby zrazu ožiaril slnečný svit, krásna, nežná, jemná baba a nie uštvaná "cudzinka" ako obsluha v bufete ...

Ako sami seba prezentujeme, ako sa chováme k Nemcom (a iným cudzincom tu), to nám oni vracajú naspäť ...

... ctete to? vsichni?  
Tak si vemte priklad, jak byste se meli chovat!
Me z toho patosu a sentimentu vhrkly slzy do oci, zamlzily se mi breje a ani jsem to dojetim skoro nemohla docist do konce, kdyz jsem si uvedomila, jak jsme vsichni spatni, neurvali.

Pravidla jsou tedy nastavena:

- kdykoli nekoho potkate, poradte mu, i bez pytania
- ke kazdemu se chovejte uctive a s respektem, at se jedna o kohokoli, i kdybyste meli poprit sami sebe a svou dustojnost
- vsimejte si, zda nekde nejaka stara babka nebo maminka s ditetem nepotrebuji pomoc - pro klid duse je to zcela dostacujici. Prece uplne staci, ze o tom vite - uz to samo o sobe je povznasejici
- na kazdem kroku se peclive rozhlizejte, kdo co dela a kazdemu na potkani ocenujte jeho praci a nasazeni - budou poteseni a vy budete mit dobry pocit, ze umite chvalit na potkani
- ptejte se servirek na jejich jmena, vsechny budou nesmirne rady a vy zjistite, ze se malokdy mate moznost setkat se s necim tak krasnym a poetickym
- u obsluhy v bufetu se vzdy informujte, odkud pochazi - pokud jste v jeji zemi byli na dovolene, vzdy vyjadrete nadseni, i kdybyste meli na dovolenou v oblasti, odkud obsluha pochazi, vzpominky pouze neradostne - obsluha bude potesena zavanem sveho domova, ktery ji timto svym nadsenim zprostredkujete
- v bufetu sva jmena obsluze vzdy sdelte, budete prekvapeni, jak jim z te necekane informace jejich tvar ozari slunecni svit

Pokud tato jednoducha pravidla budete dodrzovat, budete mit krasny a idylicky dusevni zivot, budete sami se sebou spokojeni, budete sami na sebe hrdi, jak jste empaticti, primerene emocionalni, socialne citici....., proste dokonali...  

Jdu si vylestit sve zamlzene brejle, utrit si slzy, jelikoz jsem se nad sebou uprimne zastydela a odted, diky novym pravidlum zacinam zit novy zivot.

Nyni, kdyz jsem si vsechny sve chyby uvedomila, velice se mi ulevilo a specham hned do nejblizsiho bufetu rozzarit oci slunecnim svitem tamni obsluze, protoze ac tam obcas zaskocim, dodnes neznaji me jmeno.

Jo,jo, Hair, taky tu rvu dojetim.  A jsem tak prestastna, ze mohu zit prave zde. Je tu vsechno tak jine a lepsi a slunickove.
  Az na tu Unfallchirurgii, ovsem. Tam tedy opet byli taaak zli a nechteli prevazat bolavy zlomeny prsticek. No fuuuuj, takovy tezky pripad a oni  takhle.   Anebo ze by to prece jen nezafungovalo to carovne "ja sa na nich usmejem a oni na mna? "


Ja som bola nakoniec inde a tam ma chceli po asi 2 hodinách čakania poslať domov  ... tak hovorím tomu mladému lekárovi, že či teda majú toľko iných súrnych prípadov, že ma chce poslať domov ...a on že obväz na zlomenine
si mám vymeniť sama doma a ja na to "ale ja nie som vyštudovaný lekár" a on,
že "to už učia aj malé deti" a ja "mňa to nikdy nikdy neučil" a "načo teda platím vlastne zdravotné poistenie" a on "z vášho zdravotného poistenia nič nemám"
a ja radšej mlčím, ale aspoň zavolal sestričku, že mi to "ukáže" a tá príde, pohrdavý výraz v tvári "to váš naozaj neučili, ako sa mení obvaz"?
a ja "nie" a potom mi začne robiť nový obväz a úplna "markíza de sade" a ja "prosím vás, dosť ma to bolí, nemôžete miernejšie" a ona sa potom aspoň trochu viac snažila ... a potom mi ten mladý lekár, ked som sa nenechala odbiť, aspon ukázal, ako smiem našlapovať ... inak prišla som tam, lebo mi dost opuchla noha so zlomeninou ...

[jahoda2010]

Pepiku...mne prijde, ze je zdravejsi si misto nasranosti poridit nejake opravdove zajmy a skutecny zivot.

Alebo ... namiesto dlhého "živenia" sa na príspevkoch iných a ich "rozleptávania", "pitvania", rozoberania, otravovania ... života iných diskutujúcich ...

Tak hair alias pipapo zdvihni zadok a huš huš od internetu, inak ti susedovic Janika prebere Julča a ty ostaneš na ocooot

[Hair]

Pepiku...mne prijde, ze je zdravejsi si misto nasranosti poridit nejake opravdove zajmy a skutecny zivot.

Alebo ... namiesto dlhého "živenia" sa na príspevkoch iných a ich "rozleptávania", "pitvania", rozoberania, otravovania ... života iných diskutujúcich ...

Tak hair alias pipapo zdvihni zadok a huš huš od internetu, inak ti susedoviec Janika prebere Julča a ty ostaneš na ocooot

Haj Pipapo, nevis o co tady jde?
Nejake prispevky z roku 2013 se tu motaji... Vubec tomu nerozumim, ve 2013 jsem tu jeste vubec nebyla, myslim, registrovana.
Navic jsem tu oslovovana, a je mi divne, ze tu je zminovany jakysi muj soused Janik, zadneho takoveho neznam...

[pipapo]

Hai, Hair, to ti asi neposlouzim, to jsem tu taky jeste nebyla. A taky teda  nevim, jestli mam nejakeho Janika za souseda. Leda Sigiho a Georga. Ale ti uz jsou stejne  zadani.

[Hair]

Hai, Hair, to ti asi neposlouzim, to jsem tu taky jeste nebyla. A taky teda  nevim, jestli mam nejakeho Janika za souseda. Leda Sigiho a Georga. Ale ti uz jsou stejne  zadani.

No, prave, ja mam taky sousedy uplne jiny....
To vypada, ze se nekdo spletl a kopiruje sem prispevky stare jak Metuzalem, a vubec si nevsiml, ze to je uz uplne mimo a mysli si, ze to je cerstve... Asi chudak prehlidl datum.....
Anebo to muze byt zase na nejaky Troll, podobny tomu, co tu radil nedavno?
Achjo, no tak jeslti to neprestane, tak to zas budu muset vytahnout nahoru to tema "Jak nekrmit Trolla", to je fakt nekonecnej pribeh 

[Hair]

staci prijst do Bratislavy do nakupneho centra Aupark kde mlade 15r dievcata su na love a ich prva otazka je kde zijes co robis ake mas auto aky mas job ..atd...

ehm, to je tak, harry, ak posudzuješ Bratislavu a Bratislavčanov podla pipiek z auparku - ja som rodená Bratislavčanka a ani jednu nepoznám osobne ... aká náhodička, čo?

Ehm, Harry, tedy ja samozrejme chapu, ze ty, jako muz, vis o 15r devcatech z bratislavskeho Auparku a o tom, jak se nektera z nich treba mohou chovat.
Ale co vubec nechapu, proc sem pise nejaka zena, a vytahuje se tim, ze ani jedno z tech devcat nezna osobne, a ze to je "náhodička" 
No jak by taky mohla nektere z tech devcat znat, ne?
Copak ta patnactileta devcata oslovuji nejake zeny s dotazy co delaji, jake maji auto a jaky maji job?
Proste ji zadne devce nikdy nikde neoslovilo (jestli nejaky chalan, tot otazka  ),
proc by to taky delalo?
Proc by to mela byt "nahodicka", ze ty o tech devcatech vis a ta zena ne, je pro mne zahadou.

Druha  moznost je, ze odpoved nepsala zena ale muz, ktery se zde za zenu vydava, muze se take jednat o jeho vnitrni nastaveni. 

Ale asi nejvic pravdepodobne bude, ze od unora 2013, kdy jsi sem napsal ty, do dnesniho dne, kdy se objevila na tvuj prispevek reakce pisatelky, tj. s rozdilem vice nez dvou let, dotycna vymyslela a formulovala svou odpoved tak peclive, az se ji to nakonec cele uplne popletlo 

[jirike]

 

[Lukaso]

toliko typické pro tu naší banánovou republiku